O LÁSKE

O LÁSKE

Keď vás láska zavolá, nasledujte ju,
hoci jej cesty sú ťažké a strmé.
A ak vás ovanú jej krídla, poddajte sa jej,
hoci meč ukrytý v jej perí
vás môže poraniť.
A keď k vám prehovorí, uverte jej,
hoci hlas možno rozvíri vaše sny
ako severák, pustošiaci záhrady.

Lebo práve tak, ako vás láska korunuje,
tak vás aj križuje.
Ako vďaka nej rastiete,
tak sa v nej strácate.
Lebo práve tak,
ako stúpa k vašim korunám
a pohládza vaše najnežnejšie výhonky,
chvejúce sa v slnečnom jase,
tak klesá k vašim koreňom
a pretŕha ich objatie so zemou.
Zbiera si vás ako obilné snopy.
Mláti vás, až ste celí nahí.
Preosieva vás, kým vás nezbaví pliev.
Zomieľa vás až do biela.
Hnetie vás, až sa jej celkom poddáte.
A potom vás položí na svoj svätý oheň,
aby ste sa stali posvätným chlebom
na svätú hostinu.

Láska dáva len seba a berie len zo seba.
Láska nevlastní,
ani nechce byť majetkom iného,
láske stačí láska sama.

A nenamýšľajte si, že môžete usmerňovať tok lásky, lebo láska, ak vás uzná za hodných, sama vám určí smer.
Láska má len jedno želanie, aby sa naplnila.
Chalil Džibrán - Prorokova záhrada