Hra o dušu


Š
achová hra, akiste najstaršia, vtipná a milá hra je prenesená na tomto obraze na boj satanov o ľudskú dušu.

Miesto hra je hrobka; a stôl na ktorom sa hrajú, je vrchnák kamennej truhly. Tak už samé miesto ukazuje, že ide o boj na život a na smrť. Na oblúku sklepenia visia dve potvory, podobné drakom, ktoré sa zdajú nedočkavé na korisť.

Hlavné postavy obrazu sú satan a človek. Človek, krásny, silný mladík, sedí pri stole; podoprel si rukou hlavu, znak, že vážne rozmýšľa nad ťažkou úlohou, od ktorej závisí azda jeho šťastie a život. Vidieť mu na očiach, že si nevie rady...

Naproti jemu sedí satan, knieža temnoty, pokušiteľ. Na operadle jeho stolice vidieť leva s otvorenou papuľou a dychtivým jazykom, pazúry na umrlčej hlave - znak smrtonosnej moci diablovej, ktorý podľa slov apoštola Petra "ako lev ručiaci obchádza a hľadá, koho by zožral". Záhyby širokého plášťa dobre zakrývajú potvornú postavu diablovu, trčia z neho len dlhé, kostnaté prsty. Máličko vidieť i divé, kostrbaté vlasy, a naježené fúzy; na hlave má čudné kohútové pero. Ruku si oprel o briadku, ako starý prehnaný šibal. Očami div že neprebodne soka. Diabolskou škodoradosťou pasie sa na rozpakoch mladíkových. Je to skúsený hráč - podvodník. Sila a divosť, opovrhnutie a bezočivosť žiari z jeho pohľadu.

Medzi hráčmi v pozadí stojí jasná, milá postava anjela strážcu. Hráči sa na neho nedívajú; diabol nemá moci odohnať ho, len človek môže na neho zabudnúť a nepočuť ho. Anjel môže upomínať na dobré, ale nie príliš, človek sa musí slobodne rozhodnúť. Smutne hľadí na zúfalú hru, ktorá sa zle skončí ...

Prizrime sa teraz hre samotnej. Každá figúrka má svoj význam. Na strane mladíkovej znamenajú figúrky cnosti. V poslednom rade v prostriedku stojí duša mladíkova (kráľ), o ktorú hrajú. Pred ňou stojí Viera (kráľovná) s krížom v ruke - mocná brániteľka ľudskej duše. Teda mladík má ešte vieru. Zľava od duše stojí Nádej s kotvou, sprava Pravda s fakľou a so štítom, (ktorým odbíja útoky). Má ešte troch anjelov, čo znamenajú modlitbu. Teda modlitbu ešte celkom nezavrhol, ale je už u neho zriedkavá, a to je zle, veď práve tú najviac potrebuje.

Ale o koľko figúr (cnosti) olúpil ho už diabol, koľké figúrky sú už mimo šachovnice. Vzal mu Lásku vyobrazenú dvojčatami, čo sa k sebe túlia; vzal mu Poníženosť, (v chudobnom obleku s kapsičkou pri boku, s prekríženými rukami a sklonenou hlavou na prsiach). Vzal mu Nevinnosť, (chlapec každému dôverne podávajúci ruku); Pokoj s palmou práve mu odobral diabol a drží ho v kostnatých prstoch. Diabol každého pripraví o pokoj duše, kto sa mu oddá.

Na strane diablovej predstavuje plášťom zahalená figúrka čierneho kráľa, samého satana. Sám stojí v úzadí - jeho zástupy hrnú sa zdarne napred. Čierna ženská postava na predku s pohárom slastí v ruke je Nečistota: dobíja na Vieru a Nádej. Na ľavo s rozčapenými nohami s truhličkou peňazí pod pazuchou je Lakomosť (spolu i Závisť predstavuje: hryzie si päsť). V postave páva si vykračuje Pýcha s rozopätými krídlami, ruku s opovrhnutím otŕča; za ňou tigrom podobná faloš s mačacou hlavou, jednu ruku má za chrbtom, v nej drží nôž, druhou sa ponížene bije v prsia. Vypasená sviňa sediaca na kláte (celkom vpravo) predstavuje Lenivosť a Opilosť. Dráčatá (sedliaci) znamenajú Pochybnosti vo viere, ktorými diabol dušu trápi.

Mladík prehráva. Veď už toľko stratil! A on ešte len Hnev a jednu Pochybnosť si nadobudol. Duša mladíka je v smutnom stave... Toto vyjadruje i okrasa hrobky (pod šachovnicou). Ženská postava si zdesene skrýva tvár od strachu, čo bude... To je duša, ktorú trápia výčitky zlého svedomia, strach pred smrťou a súdom. Dve umrlčie hlavy ťahajú dušu za krídla a naháňajú jej strach.

Všeobecný dojem zosilňuje pavúk, čo sa z truhly ťahá; naznačuje moc pekelného pavúka, ktorý na sto spôsobov omotáva svoju obeť a baví sa nad jej daromným namáhaním vytrhnúť sa z jeho pavučiny...

Umelec teda majstrovsky vyjadril svoju myšlienku. Ale každé podobenstvo pokrivkáva. Hra o dušu (čiže boj človeka proti satanovi) predsa nie je na vlas rovnaká šachovej hre. Kým slabý hráč proti skúsenému po toľkých stratách najlepšie urobí, keď sa poddá; dotiaľ v boji oproti hriechu (ku ktorému diabol zvádza), netreba nikdy zúfať, hoc by bol stav duše čo ako zúfalý. Lebo, ak len nestratíme dôveru v milosrdenstvo Božie a hľadáme pomoc u Toho, ktorý je útočišťom hriešnikov, niet príčiny zúfať, nie sme ešte premožení od satana. Duša milosťou Božou posilnená roztrhá všetky diabolské plány a putá. Ľahko si nahradí všetky straty a tak na vlastnej škode poučená, v novom, opatrnom boji môže zvíťaziť nad satanom.


Zdroj: www.sophia.sk