O Bolesti

Každý človek je dokonalý, len na to zabudol. Keď sa narodíme sme čistý a dokonalý, ale cestou životom strácame rovnováhu a zabúdame na našu pravú podstatu. Nabalujeme na seba, načítavame programy, staviame si hranice, zrýchlujeme tempo, začíname strácať podu pod nahami, padáme... a zase začíname od začiatku...A všetko sa odzrkadluje na našom tele, cez bolesť. Bolesť nám dáva signál, upozorňuje nás, že nie je niečo v poriadku, ale my si to nevšímame a utlmíme to analgetikami alebo si na bolesť zvykneme..." Už som si zvykol"  Prečo tak dlho trpíme? Všetko ostatné je nám prednejšie ako my sami. Začnime si vážiť a všímať samých seba, pochopme tú bolesť, ktorá nás trápi, dajme jej šancu a ona odíde. Skúsme sa zastaviť a začnime konečne dýchať, a skúmajme svoje telo. Vnímajme, že sme dokonalý. Začnime klásť otázky, na ktoré dostaneme odpovede. Nájdime v sebe rovnováhu, ktorú tak potrebujeme na vlastné vyliečenie. Správne dýchajme. Požiadajme o pomoc na nevedomej aj vedomej úrovni. Všímajme si súhru okolností okolo nás. Majme nadhľad.   

AKO?  PREČO?

Vedome príjmime bolesť. Lebo opakom bolesti je radosť. Poďakujme za poučenie, ktoré nám prináša. Nebojme sa bolesti, bolesť nám ukazuje, kde sme vybočili z cesty a čo máme napraviť a pochopiť. A následne prijať a poďakovať. Je len na nás ako ju pochopíme. Či ju prijmeme alebo sa jej chceme zbaviť, odstrániť ju. Každá prežitá bolesť nás zmení, či už k lepšiemu alebo horšiemu. Oboje je len stranou jednej mince. Máme na výber a je len na nás, čo si vyberieme. Nevybrať si je tá najhoršia alternatíva. Lebo potom sme ako na kolotoči, raz hore a raz dolu. A nakoniec nás to prestane baviť a rezignujeme. Keď rezignujeme prestávame žiť. Pohybujeme sa už len ako tieň človeka, ktorý žil. Ale ešte stále nie je neskoro, potrebujeme impuls, ktorý nás nakopne spať do života. Nás život nie je rovná priamka, je to špirála, ktorá má dokonalý tvar..

Keď Vás nabudúce bude niečo boleť, spomente si, že máte na výber.

Najvačším impulzom na svete je láska...